TRÉNING NA NESTABILNÝCH PLOŠINÁCH A „STABILIZAČNÉ“ SVALY

V dnešnej dobe je stále trend v bežnej verejnosti ale aj pri profesionálnych športovcoch trénovať na nestabilných plošinách vo vidine predchádzania zraneniam a zlepšenia stabilzácie poprípade zlepšenia „stabilizačných“ svalov. Je to ale naozaj účinné ? a ak áno kedy?

Účinnosti tréningu na nestabilných povrchoch v porovnaní s tréningom na pevnej zemi sa venovalo veľké množstvo stúdií. Preukázateľne bol „ground based“ tréning účinnejší než tréning na nestabilných plošinách v podstate vo všetkých aspektoch, jediné pričom sa naozaj dá vyzdvihnúť účinnosť nestabilných plošín je pri ranných štádiách rehabilitácie poranenia členku kedy je po dlhšej fixácií stratená potrebná propriorecepcia*, poprípade všeobecné zlepšenie propriorecepcie v danom pohybe. Prekvapujúco športovci ktorí využívali v tréningu aj nestabilné plošiny mali vyššiu mieru zranení (kolená, členky, bedrá) ako športovci ktorí sa venovali klasickej kondično silovej príprave na pevnej zemi.

Prečo je to tak ?

V podstate ide o jednoduchý princíp, ak nemáte dostatočne stabilný oporný bod nedokážete oproti nemu vyvinúť dostatočnú silu( tým sú vysvetlené zhoršené výsledky z hladiska dynamiky a sily) úniky sily vznikajú vďaka tomu, že v agonistoch a antagonistoch prebieha ko-kontrakcia a musia prepínať svoju aktivitu aby predišli pádu z nestabilného povrchu. Čo ale neznamená zlepšenú stabilitu. Znamená to, že miera vašej stability na „nestabilnom“ povrchu sa zlepší no stabilita na pevnej zemi ostáva bezo zmeny. Prečo ? pretože počas bežného pohybu alebo počas športových aktivít sa vaše telo nedostáva do mimovolného trasu keďže má pevný bod opory oproti ktorému produkuje silu bez jej zbytočných únikov, telo sa  na podvedomej úrovni vždy snaží byť maximálne efektívne a využiť svoj maximálny potenciál.

Čo z toho vyplýva ? ak sa chcete zlepšovať špecificky na nestabilných plošinách tak sa ich samozrejme nebojte používať, no nemá to žiaden priamy pozitívny transfer na vaše aktivity na pevnej zemi(sú isté výnimky pri lyžiaroch a ľudoch ktorý praktizujú vodné športy ale taktiež treba nato používať vhodnú pomôcku). Ak chcete zlepšiť svoju stabilitu radšej to tréningu zaraďte jedno-nožné variácie cvikov, cviky pri ktorých je vaše tažisko vychylované pomocou externej váhy, zmeny smeru nie len dopredu a dozadu ale taktiež do strán. Samozrejme aj klasický silový tréning s progresívnym zvyšovaním zátaže.

Nenechajte sa oklamať mýtami a legendami o trénovaní malých „stabilizačných“ svalíkov ktoré použijete len na nestabilných plosínách, je to absolútny bullshit ktorý Vám môže povedať len človek ktorý nemá elementárne znalosti anatómie a biomechaniky, dotyčný to nemusí myslieť zle, no nevedomosť sa neospravedlňuje. Každý sval dokáže pracovať pri určitých podmienkach ako stabilizátor kĺbu ktorý ovplyvňuje. Takže miesto zbytočných komplikácií platí vo väčšine prípadov heslo KEEP IT SIMPLE a tréningu zdar !

*propriorecepcia - v jednoduchosti je to vnímanie tela v priestore pomocou receptorov v svaloch a kĺboch.

Previous
Previous

DÝCHANIE, ÚZKOSŤ A NERVOVÝ SYSTÉM

Next
Next

ČO SÚ TO TIE MEDZISTAVCOVÉ PLATNIČKY ?