MEDZISTAVCOVÉ PLATNIČKY – ČO, AKO A PREČO 1

Samotná štruktúra medzistavcovej platničky je veľmi odolná.  To, či sa poškodí alebo nie, je vždy kombinácia viacerých faktorov. Poďme sa pozrieť na to, z čoho sa platnička skladá, ako je vyživovaná a ako môže dôjsť k problémom.

Medzistavcových platničiek máme 23 - 6 v krčej chrbtici, 12 v hrudnej a 5 v drieku. Každá z platničiek sa nachádza medzi segmentom dvoch stavcov. Platnička ako taká sa skladá z fibrózneho, resp. tkaninového prstenca, ktorý je tvorený vláknitými štruktúrami, ktoré sú po vrstvách medzi sebou popretkávané v helixovitých (závitnicových) tvaroch pre maximálnu odolnosť počas rotačných pohybov. V strede tohto prstenca sa nachádza viskózne jadro, ktoré má skôr gelovité proporcie a jeho pohyb vnútri prstenca zabezpečuje hybnosť jednotlivých častí chrbtice, ale pôsobí aj ako tlmič nárazov. Jadro aj prstenec z vrchnej aj spodnej strany obkolesuje krycia doska ako povrchová štruktúra stavca, pod ktorou sa nachádza suchondrálna časť kosti.  Na to, aby sa takáto odolná štruktúra stala náchylnou na poškodenie jej musíme odobrať zásobu živín. Platničky sú slabo cievne zásobené (len vonkajšia časť prstenca malými arteriami)  a preto sú veľmi závislé na subchondrálnej časti kostí stavcov, ktorá je kapilarizovaná a odkiaľ sa k nim dostávajú živiny pomocou difúzie. Poškodenie tejto „výživovej“ časti stavcov nastáva pri viacerých scenároch, no vždy ide o pozíciu alebo pohybové zaťaženie, ktoré prebieha prílišne dlho - repetitívne a tým začnú vznikať rôzne degeneratívne zmeny. Zvýšený tlak spôsobený zmenenou pozíciou skeletu začne odoberať prirodzené zásobenie zo subchondrálnej časti stavca, ale aj drobných artérií a tým pádom je prstenec deprivovaný o výživu a jadro, ktoré sa správa rovnako ako predtým (tiež je však jeho látková premena poškodená) sa pohybuje podľa pohybových nárokov v prstenci, ktorý sa stáva menej elastickým a jeho vrstvy sa pod tlakom jadra začínajú rozpadať. Na základe tohto môžú vznikať rôzne druhy degenerácie platničiek. Terminológia je rôzna a často sú tieto stavy veľmi neštastne alebo moc rôzne vysvetlované. Popíšeme si tie najčastejšie spomínané.

Bulging – Bulging môžeme charakterizovať ako poškodenie vo vrstvách tkaninového prstenca, vďaka ktorým sa jadro začne rozliehať do širšej plochy v prstenci a ten začne vyčnievať z tiel stavcov vo väčšej časti ako 25% obvodu. Podstatné je, že pri bulgingu ostáva materiál viskózneho jadra stále v tkaninovom prstenci.

Herniácia – Herniáciu ako takú by sme mohli charakterizovať ako sústredený únik obsahu viskóneho jadra (menej ako 25% obvodu) mimo bežné hranice tkaninového prstenca. Herniácia ale neznamená že jadro nutne vyteká von! Herniácia môže byť obsiahnutá alebo neobsiahnutá. Obsiahnutá znamená, že materál jadra je stále obalený vrstvou prstenca a nedostáva sa von mimo tela platničky. Neobsiahnutá herniácia znamená, že jadro pretrhlo prstenec a dostáva sa mimo tela platničky. Často sa môžete stretnúť s výrazmi protrúzia a extrúzia, ktoré sú v podstate len dva rôzne druhy herniácií, ktoré taktiež môžu byť obsiahnuté, ale aj neobsiahnuté. Vysvetlime si teda rozdiel medzi nimi.

Protrúzia – protrúzia znamená že vzdialenosť medzi okrajmi herniácie platničky je menšia ako vzdialenosť medzi okrajmi základne platničky.

Extrúzia- extrúzia je prítomná, keď je vzdialenosť medzi okrajmi materiálu herniácie platničky  väčšia ako vzdialenosť v základni. Extrúzia je spojená s defektom v tkaninovom prstenci a zvyčajne je neobsiahnutá a tým pádom vyteká von.

Sekvestrácia - Termín sekvestrácia sa používa na označenie toho, že premiestnený materiál platničky stratil kontinuitu s materským diskom (platničkou) a nachádza sa voľne mimo neho.

Pokiaľ je nervový koreň prisluchajúceho segmentu poškodenej platničky zasiahnutý obsahom jadra môžeme hovoriť o radikulárnej bolesti, ktorá je charakteristická tým, že je veľmi ostrá, dá sa veľmi dobre lokalizovať a spôsobuje mravenčenie. Pokiaľ je ale bolesť tupá a nie úplne špecifická bez priamej lokalizácie, skôr budeme hovoriť o referovanej bolesti dráždenia nociceptorov (receptory bolesti), ktorá môže mať pôvod napríklad v nechemickom, skôr mechanickom dráždení nervu. Preto je veľmi otázne čo je optimálny typ liečby a rehabilitácie. Veľmi záleží od symptómov a pohybových možností daného jedinca. Väčšinou je to, čo nazývame centráciou v akútnych štádiách len zníženie dráždivosti nociceptorov, pokiaľ ide o radikulárnu bolesť väčšinou trvá istý čas kým sa plne zregeneruje nervové tkanivo a bolesť plne vymizne.

Paradoxom je, že čím závažnejší typ degenerácie platničky máme, tým väčšia je pravdepodobnosť spontánnej regresie, resp. zlepšenia stavu a to percentuálne“

96% sekvestracie

70% extruzie

41% protruzie

13% bulging

V podstate veľmi logicky - čím väčší stres daný stav pre telo vyvoláva, tým viac bude aktivovať autoimunitné procesy, ktoré napr. pri sekvestrácii majú účinnosť veľmi vysokú. Makrofágy začnú požierať cudzie teleso (sekvester), aby zabránili nervovému dráždeniu a odstránili cudzí materiál.

Ďalší podstatný fakt je ten, že samotný nález nemusí súvisieť s bolesťou. Degeneratívne zmeny v chrbtici sú prirodzený proces starnutia a u drvivej väčšiny populácie by sme našli nejaký druh menej alebo viac závažnej degenerácie aj keď sú asymptomatickí.

Chrbtica ako taká je robustná a odolná časť tela, ktorá sa nerozpadne pri prvom prehnutí a pohybe. Treba však rešpektovať svoju pohybovú históriu a históriu zranení. Ak ste nikdy necvičili a začnete zrazu drepovať 3x týždenne nie úplne optimálnou technikou, tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa niečo stane. Pokiaľ ale dáte telu čas na adaptáciu a záťaž budete pomaly progresívne navyšovať, štruktúry sa prispôsobia a riziko zranení a problémov minimalizujete. V ďalšom článku o platničkách sa pozrieme na to, aké sú možnosti konzervatívnej, ale aj operačnej liečby a ako by sme približne mohli postupovať pokiaľ nás už takýto problém postihne. Pekný deň!