PREČO STREČING NEMUSÍ FUNGOVAŤ
Strečing je praktika používaná na natiahnutie a zrelaxovanie svalu. Problém je, že v poslednej dobe je priveľmi preceňovaný a zle pochopený.
Tonus svalu udáva náš nervový systém. Pokiaľ máme svaly tuhé poprípade voľné, môže za to vždy nastavenie centrálneho a autonómneho nervového systému s pomocou ostatných nadriadených systémov. Kostrovo-svalový systém je nervovému podriadený a preto by sme mali rozmýšľať v iných súvislostiach. Pod stuhnutými svalmi si netreba predstavovať len to, že sme skrátení, ale môže ísť aj o obranný mechanizmus tela, ktorý môže nastať z viacerých dôvodov ktoré strečingom nevyriešime.
1.propriorecepcia (polohocit). Ak je naša propriorecepcia istej časti tela zhoršená, je vysoko pravdepodobné, že táto časť bude trpieť svalovým hypertonusom. Pokiaľ telo nevie, kde sa jeho daná časť v priestore nachádza, jediný obranný mechanizmus je zvýšenie tonusu daného segmentu ako ochrana pred neočakávanou udalosťou.
2.svalová slabosť. Svaly sa môžu javiť ako tuhé aj pokiaľ sú prílišne natiahnuté a slabé. K takejto skupine môžeme zaradiť najmä stredný trapéz a rombické svaly. Vďaka silnému a tuhému hrudníku, ktorý ťahá ramená dopredu sa dostávajú medzilopatkové svaly do stavu natiahnutia. Na základe neustálej izometrickej kontrakcie týchto svalov sa zhoršuje ich krvné zásobenie a vzniká hypoxia (nedostatok kyslíka) s nedostatočným krvným a lymfatickým odtokom, ktoré dokopy spôsobujú hypertonus. Môže ísť taktiež o kompenzáciu za susedný sval, ktorý si nevykonáva svoju funkciu a je slabý, dobrý príklad sa dá preukázať na hamstringoch. Ak má niekto neustále tuhé hamstringy aj po dlhodobom strečingu, je vysoká pravdepodonosť, že ide o kompenzáciu za slabé sedacie svaly. Posledná varianta v tejto skupine je sval tuhý a slabý. Ide o obranu tela pred nestabilitou a tento jav je pozorovateľný najmä u hypermobilných ľudí.
3.záťaž a intenzita tréningu. Treba si uvedomiť, že telo sa adaptuje na každý podnet, ktorý mu dávame, to platí aj s externou záťažou. Ak budeme po dlhšiu dobu dvíhať ťažšie bremená (môže ísť aj len o príliš veľkú tréningovú záťaž) je jasné, že naše telo sa začne prispôsobovať zväčšovaním svojej stability cez zvýšenie svalového tonusu. V tomto prípade je strečing nevhodný, pri veľkej stabilite nemôže byť extrémna mobilita a naopak. Treba si uvedomiť čo od tela očakávame, nemôžeme od neho chcieť aby šlo na sever a na juh zároveň. Pokiaľ ide o opačný prípad, to znamená že sme skôr flexibilní, je vysoko pravdepodobné, že by nám robilo problém ustáť väčšiu záťaž kvôli zhoršenej kĺbnej stabilite.
4.prevaha sympatika. Ako som už spomenul, tuhosť našich svalov udáva CNS (centrálny nervový systém) a ANS (autonómny nervový systém). Pokiaľ je ANS prevažne dominantné na strane sympatika, je vysoká pravdepodobnosť, že trpíme chronickým psychickým/fyzickým stresom. To má za následok zvýšený tonus nádychových svalov najmä v oblasti krčnej chrbtice a hrudníka. Zvýšená citlivosť na podnety a svalová tuhosť sa môže však prejavovať na celom tele.
Ak sa nám po pravidelnom strečingu a rolovaní svalová tuhosť a pocit skrátenia vracia treba uvažovať nad vyššie popísanými možnosťami. Tým samozrejme nechcem úplne démonizovať strečing, v istých športoch a situáciách sa bez neho nezaobídeme. Netreba však kráčať dookola do tej istej „rieky“ pokiaľ to stále neprináša výsledky, nie vždy je všetko v našom tele tak jednoduché ako sa môže javiť :-) .
Bc. Tomáš Chorvát