PREČO SILA A MOBILITA NEJDÚ DO KOPY
Čo je to sila? Je to schopnosť prekonávať bremeno. Čím väčšia sila, tým väčšie bremeno sme schopní prekonať. Čo je mobilita? Je to hybnosť kĺbov. Čím väčšia mobilita, tým väčšie rozsahy v kĺboch máme. Obe tieto schopnosti sú v istej miere z hľadiska zdravia dôležité a tak by sme sa azda mali zlepšiť v oboch súbežne, nie? Áno, pokiaľ chceme byť silní a mobilní len tak akurát, povedzme priemerne. Pokiaľ však chceme v hociktorej tejto schopnosti dosahovať väčšie výkony, buď sa musíme zmieriť s tým, že tá druhá tým utrpí, alebo že to pravdepodobne bude skôr či neskôr mať negatívny dopad na naše zdravie.
Sila a mobilita sa nachádzajú na opačných koncoch spektra fyzickej zdatnosti. Optimálne je zdravie z tohto hľadiska niekde v strede. Nazvime si teda tento stred „bod 0“. Čím bližšie sa chceme dostať od tohto „bodu 0“ do jedného z extrémov (maximálna sila alebo mobilita), tým sa súčasne dostávame ďalej od toho opačného. Prečo to tak je?
Vysvetlime si to na analógii auta a kamiónu. Auto si predstavme nejaké malé, mrštné, v podstate mobilné a kamión si predstavme ako veľký, silný ťahač. To malé auto je síce veľmi mobilné, ale veľký náklad neunesie a ten kamión síce silný je, no má problém pomaly vytočiť ostrejšiu zákrutu. Keby si kamión povie, že už ho to nebaví, že už aj on sa chce lepšie hýbať, ale že nechce stratiť silu, začal by si naťahovať kolesá a podobne. Po čase by tento kamión mal stále silu akú mal, ale už by sa jeho kolesá nehýbali len predo-zadne, už by sa hýbali aj trochu do strán (resp. nakláňali by sa). Skvelé, kamión je štastný, totiž je aj silnejší a aj mobilnejší, no je azda jasné čo by sa stalo s nápravou, keby nesieme veľký náklad a koleso sa nám nakláňa. Takto skôr, či neskôr kamión utrpí veľké zranenie. Rozdiel medzi nami a kamiónom je ten, že kamión si tú nápravu môže dať vymeniť.
Prenesme si to teda teraz na príklad drepu. Hlboký drep je totiž niečo, čo je často považované za akýsi odraz fyzickej schopnosti človeka. V zdravom, plne mobilnom jedincovi, sa hlboký technicky optimálny drep nachádza niekde v „bode 0“. Realita je však taká, že málokto je v takej situácii z hľadiska štrukturálnych kompenzácií, v ktorej by bol schopný ho aj vykonať. Toto by vo svojej podstate problém nebol, veď predsa sa to dá natrénovať. A áno dá, problémom sa to stáva pri ľuďoch, ktorí sa súbežne snažia aj vyriešiť svoje kompenzačné obmedzenia a silovo trénovať. Totiž v takejto situácii, v ktorej sa snažíme rozvíjať aj výraznejšiu silu, sa hlboký drep v rámci spektra fyzickej zdatnosti posúva bližšie k mobilnému extrému. Sila vyžaduje rigiditu, pevnosť a hlboký drep vyžaduje veľké schopnosti vykonávať relatívne pohyby ako v panve a krížovej kosti, tak aj v skĺbení stehennej a panvových kostí. Čím väčšie váhy chceme na drep zdvíhať, tým viac si budeme obmedzovať relatívne pohyby v týchto štruktúrach od istej individuálnej hranice. Pokiaľ nie, riskujeme poškodenie alebo zranenie presne také ako keby sa malé autíčko snažilo ťahať niekoľko násobne ťažší náklad.
Rozmýšľajme preto nad selekciou našich cvikov, nad zámerom nášho tréningu a nad všetkými plusmi a mínusmi, ktoré prináša. Žiaľ, nič nie je čiernobiele a tak všetko so sebou prináša v nejakom smere aj pozitíva aj negatíva. Pokiaľ chceme zdvíhať obrovské váhy, musíme sa zmieriť s tým, že naša mobilita do istej miery utrpí a ako trojbojári, ktorí spolu so strongmanmi zdvíhaju váhy azda najväčšie, musíme drepovať širšie, aby sme za a) mali väčšie tažisko a za b) „falošne“ získali vnútornú rotáciu dôležitú pre generáciu sily, ktorú máme obmedzenú pre chýbajúcu mobilitu a zároveň len niekde od úrovne polovice, čím opätovne docielime situáciu, v ktorej sme schopní generovať väčšiu silu a zároveň znižujeme nároky na mobilitu štruktúr v oblasti panvy.
Mobilita a sila sa nachádzajú na opačných koncoch spektra fyzickej zdatnosti. Pre zdravie potrebujeme relatívnu silu a tuhosť a relatívnu mobilitu. Inak povedané, byť vo všetkom viac-menej priemerný. Čo je to, čo chceme? Keď si na túto otázku odpovieme, zistíme aj aké nástroje použiť.