FUNKČNÁ KAPACITA
Funkčná kapacita je pojem, ktorý som prvýkrát počul na prednáške doktora Richarda Ulma na kongrese DNS a je to veľmi užitočný koncept.
Na to, aby sme ju pochopili, si musíme zadefinovať viacero pojmov a aké sú medzi nimi rozdiely.
Pre jednoduchosť si budeme tento koncept predstavovať na poli silového tréningu.
Maximálny výkon, Funkčná kapacita, Funkčná rezerva a Totálne vyčerpanie.
Pod maximálnym výkonom rozumieme maximálnu váhu, ktorú sme schopní aktuálne dvihnúť, čiže v podstate 1RM resp. 100% výkon. Tento výkon môže byť u dvoch ľudí kvantitatívne rovnaký, no kvalitatívne veľmi rozdielny a tu nastáva percentuálny rozdiel medzi funkčnou kapacitou a funkčnou rezervou jedného a druhého človeka.
Funkčnú kapacitu môžeme chápať ako schopnosť udržať techniku v biomechanicky „optimálnej“ miere pre optimalizáciu výkonu, čiže maximálnu produkciu sily hlavnými hýbačmi pohybu a minimálnymi energetickými únikmi, kedy minimalizujeme aj možnosť akútnych zranení popri danom cvičení.
Funkčná rezerva je časť výkonu, ktorú síce ešte dokážeme vykonať, no dostávame sa do rezervy, čiže daný pohyb nie je mechanicky dobre vykonaný a nastávajú veľké energetické úniky a aj exponenciálne stúpa možnosť zranenia, pokiaľ človek nemá nad daným pohybom dobrú motorickú kontrolu.
Po funkčnej kapacite vždy nastáva moment funkčnej rezervy. Tento milník nazývame funkčný prah, za ktorým začína funkčná rezerva, na konci ktorej je absolútne vyčerpanie, čiže neschopnosť dokončiť pohyb.
Na základe tejto problematiky by malo byť cieľom každého športovca, alebo aj bežného cvičenca, čo najviac dvíhať percentuálne hodnoty funkčnej kapacity svojho maximálneho výkonu a minimalizovať percentuálnu hodnotu funkčnej rezervy, v ktorej daný výkon robíme.
Príklad: dvaja atléti urobia zadný drep so 100kg. U atléta 1 nastáva funkčný prah pri váhe 90kg a tým pádom je jeho technika pravdepodobne viac energeticky úsporná a efektívna ako u atléta 2, ktorého funkčný prah je už 60kg a tým pádom od tohto bodu nastávajú rôzne druhy kompenzácií pre dvihnutie váhy 100kg na činke.
Ako teda túto danosť trénovať?
V podstate je to veľmi intuitívne a jednoduché, stačí si pri danom cviku zadefinovať svoje 1RM, teda maximálnu možnú váhu, ktorú vieme dvihnúť a postupne váhu znižovať dokiaľ technika nebude dostatočne striktná. Samozrejme nemôžem v rámci článku zadefinovať striktnú techniku každého cviku, no ak sa pozrieme na obojstranné cviky vykonávané v sagitálnej, teda predo-zadnej rovine ako je bench press, mŕtvy ťah a drep, tak by sme mali chcieť docieliť maximálnu stabilitu v danom cviku bez rotačných elementov trupu a činky. Techniky samotných cvičení sa samozrejme líšia od polohy tyčky, šírky, postoja atď. Ak teda nájdeme váhu, pri ktorej sa láme náš funkčný prah, je vhodné istú dobu trénovať pri tejto intenzite, ktorú budeme samozrejme postupne intuitívne dvíhať až dokedy nedvihneme svoju funkčnú kapacitu na požadovanú úroveň a tým docielime maximálny potenciál daného cviku a možno minimalizujeme aj možnosť zranení v budúcnosti.
Preto určite neváhajte otestovať svoju funkčnú kapacitu a pohrať sa s týmto konceptom aj v rámci svojho tréningu. Pekný deň!