AKO ŠÍRKA POSTOJA OVPLYVŇUJE ZAPOJENIE SVALOV
Vo svete fitnessu máme nespočet rôznych cvikov a aby toho nebolo málo, tieto cviky majú množstvo variácií a modalít. Dosahovanie cieľov vychádza zo správnej selekcie týchto cvikov a ich ďalšou úpravou tak, aby sme z čo najkratšieho času vyťažili čo najviac. Niektoré tieto modality sú diametrálne rozlišné a inokedy rozdiel ani nevidno. Pozrime sa dnes na zúbok výberu správneho postoja pri cvikoch na spodnú časť tela. Kedy a akú variantu zvoliť a prečo?
Jedna z veľmi známych a obľúbených variánt drepu, zdanlivo so zameraním na zadok, je široký drep. Množstvo ľudí by vám s radosťou naprogramovalo široký drep do plánu tvrdiac, že je to skvelý cvik na zadok. Avšak toto nemôže byť ďalej od pravdy. Samozrejme, v svojej podstate tento variant na zadok zlý nie je, ale oproti všetkým ostatným je horší. Vysvetlime si najskôr, prečo ľudia túto šírku považujú za správnu. Pre toto postavenie máme stehenné kosti v relatívnej externej rotácii v celej exkurzii pohybu. Vzhľadom na to, že jednou z funkcií veľkého sedacieho svalu je práve aj externá rotácia, tak už len na tento pohyb tento sval vykonáva danú prácu. V tejto pozícii zostáva potom v celom rozsahu pohybu a zároveň aj vykonáva konštantnú prácu ako už bolo spomenuté. Pre túto izometrickú prácu máme z tejto varianty potom veľkú senzáciu v oblasti tohto svalu, z ktorej máme potom dojem, že sme neskutočne rozbombardovali zadok. Majte ale na pamäti, že senzácia sa nerovná svalovej práci a častokrát je to práveže klam. Svalová práca je v tomto prípade menšia než pri iných variantoch pre nasledujúce fakty. Tým, že máme predvyrotované nohy a veľký sedací sval už v relatívnej kontrakcii, skracujeme dráhu pohybu (rozsah akcie), ktorú tento sval vykonáva a tým, že ho máme v konštantnom napätí sa rýchlejšie odkysličuje a unavuje, čo limituje nadvíhaný objem záťaže.
Ako vidíme, na prvý pohľad sa môže široký drep javiť ako správna voľba a pokiaľ by sme chceli cvičiť adduktory (vnútorné stehná), tak by aj bola, no z hľadiska zadku je to klam. Všetky negatíva, ktoré sme vyjadrili, môžeme ale aplikovať do následného výberu adekvátnej varianty a tou bude úzky postoj. Pri úzkom postoji v základe dostávame veľký sedací sval do plne natiahnutého stavu, vzhľadom na to, že sa tento sval nepodieľa na vnútornej rotácii nôh, na toto nevykonáva žiadnu prácu. Z tohto vyplýva, že pri tejto variácii maximalizujeme potenciál zdvíhania čo najväčšieho objemu záťaže a taktiež aj rozsah jeho akcie.
Všetky tieto poznatky vieme aplikovať do všetkých cvikov. Nemôžeme sa však limitovať len pocitmi a dojmami. Rešpektujme mechaniku ľudského tela a naučme sa vnímať svaly ako hýbače kostí. Výber správnej pozície pre konkrétne výsledky bude vždy spätý s rešpektovaním anatómie a teda smeru svalových vlákien precvičovaných svalov a ich funkciami a pozície, v ktorej sa nachádza naša štruktúra (kostra), pretože tá priamo ovplyvňuje svalovú prácu, respektíve potenciál svalovej práce tých svalov, ktoré ultimátne chceme precvičiť.