Úloha Fyzioterapeuta

Čo je úlohou fyzioterapeuta a čo je úlohou ortopéda?

Často veľmi pomýlený koncept, ktorý má mnoho ľudí aj terapeutov je ten, že fyzioterapeut opravuje nejaké štrukturálne zmeny po operácii.

Štruktúra udáva funkciu a funkcia taktiež udáva to, ako sa bude štruktúra správať.

Ak idete na operačný stôl na plastiku ACL, alebo iné artroskopické operácie, úlohou ortopéda je „opraviť“ poškodenú štruktúru tak, aby udávala fyziologickú funkciu daného kĺbu. Priamo po operácii je rozsah pohybu úplne plný a daný  problém štrukturálne vyriešený, no cca 6 hodín po operácii nastáva zápalový proces spojený s traumou, ktorú telo počas operácie zažilo. Bohužial, naše telo nevie rozlíšiť, či sme boli na operačnom stole, alebo nám niekto rozrezal nožom koleno. Prichádza obmedzenie rozsahu pohybu, bolestivosť a opuch.  V tomto stave nastáva následná rehabilitácia, kedy primárnym cieľom je obnovenie fyziologického rozsahu pohybu. To, čo terapeut rieši, je práca s nervovým systémom a samotnou kapsulou operovaného kĺbu, ktorá je protektívne stiahnutá. My neopravujeme štruktúry, tie opravil ortopéd. Našou úlohou je zbaviť sa negatívnych následkov reparačnej operácie a to v čo najrýchlejšom čase aby sme predišli pooperačným komplikáciam a fibrózam operovaných tkanív.

Ak je vaša pooperačná fyzioterapia zložená len z pasívnych techník (rebox, cryoterapia atď.) a váš rozsah pohybu sa nezlepšuje, niekde robíte chybu. Prístup musí byť primárne aktívny s posilňovaním okolitých štruktúr operovaného kĺbu s kontinuálnym zväčšovaním rozsahu pohybu a obnovením prirodzenej/optimálnej kinematiky kĺbu. Následne je dôležité pacienta edukovať o ďalších možnostiach progresií cvičení pre čo najefektívnejší návrat do bežného života. Tu zohráva veľkú rolu individualizácia. Rehabilitácia profesionálneho športovca bude vyzerať inak ako rehabilitácia čerstvého dôchodcu kvôli iným nárokom a očakávaniam od pohybového aparátu. Preto neverte žiadnym predpísaným rehabilitáciám. Plán, rehabilácia a rekonvalescencia musia byť vždy individuálne, keďže každý jeden človek a organizmus je jedinečný a tým pádom aj intervencie, ktoré použijeme. Pre bežného človeka skončí rehabilitácia možno pri drepoch s vlastnou váhou a pri športovcovi pri rýchlych zmenách smeru alebo drepoch s ťažkých zatažením, kontext je potrebný pre efektívnu skladbu tréningového a rehabilitačného plánu s udržateľnými a dožadovanými výsledkami. Jednoduchšia cesta je preto nie vždy to, čo by ste mali vyhľadávať a to najmä ak ide o vaše zdravie. Pekný deň.

Najčastejší problém ramena

Viete, že najčastejším problémom s ramenným kĺbom je takzvaný subakromiálny impingement syndróm?

Tento syndróm vzniká buď zranením alebo degeneráciou.

Ide o útlak šliach rotátorov manžety najmä m. supraspinatus  v priestore medzi takzvaným akromionom a hlavicou ramennej kosti. Tento priestor by mal mať približne 1cm, pokiaľ je táto vzdialenosť menšia vzniká riziko útlaku rotátorov a subakromiálnej burzy. Najčastejšie sa impigement prejavuje pichľavou bolesťou v oblasti ramena (môže byť aj v okolí lopatky, kľúčnej kosti) pri dvíhaní ruky smerom nahor najmä v rozmedzí 60-120°. Impingement môžeme rozdeliť na primárny a sekundárny.

Pri primárnom impingemente sa za hlavné spúšťače radí predná ostruha akromionu, tvar akromia (najmenej vhodný je hákový typ), nepriaznivý sklon akromionu a prominencia kĺbu medzi akromionom a kľúčnou kosťou.

Sekundárny impigement má pôvod prevažne vo funkčných zmenách ako sú: instabilita, skrátenie púzdra ramenného kĺbu a svalová dysbalancia.

Často ide o kombináciu primárneho a sekundárneho typu naraz. Málokedy vidíte degeneratívne zmeny poprípade zmenený sklon akromionu s krištáľovo čistou kinematikou ramenného pletenca.

Diagnostikuje sa rôznymi klinickými testami, ktoré provokujú bolesť v okolí ramena pri špecifických pozíciach, poprípade zobrazovacími metódami RTG, MRI, CT.

Terapia je rozdelená na konzervatívnu a operačnú.

V drvivej väčšine prípadov je zmenené zapájanie jednotlivých svalov ovplyvňujúce kinematiku (pohyb) lopatky. Pri pohybe ramena v priestore musíme hľadieť na takzvaný scapulo-humerálny rytmus. Zjednodušene ide o spojený pohyb ramennej kosti a lopatky pre dosiahnutie plnej flexie (predpaženia) v ramennom kĺbe. Pokiaľ lopatka nevykoná cca 60° pohyb po hrudnom koši popri 120° pohybe ramennej kosti, je dosť možné, že niektoré skupiny svalov nepracujú optimálne. Preto potrebná vedomá pohybová práca s celým ramenným pletencom a preúčanie chybných motorických vzorov. Bez toho riešime iba malú časť problému ale nedostávame sa k podstate vzniku impingementu. Správnou konzervatívnou liečbou dokážeme zväčšiť subakromiálny priestor, zmeniť kinematiku celého ramenného pletenca a progresívnym zvyšovaním záťaže a sily odstrániť príčinu spôsobujúcu impingement. Keďže väčšina prípadov sa zaraďuje do sekundárnej skupiny, aktívna práca by mala byť samozrejmosť. Podobný efekt má konzervatívna liečba, ale aj na primárny impingement, operácia je posledná štácia, ktorú by ste mali podstúpiť ak konzervatívna liečba naozaj neprináša výsledky. Rehabilitáciu môžete prerušiť alebo zmeniť, no operáciu už zvrátiť samozrejme nemôžete.

Pokiaľ ale podstúpite operačnú liečbu, na riešenie tejto patológie sa používa artroskopická operácia ktorou cielime subakromiálnu dekompresiu. Operácia sa vykonáva v plnej anestéze a pomocou operačného inštrumentu sa zbrusuje časť kostného, poprípade aj mäkkého tkaniva pre zväčšenie priestoru medzi akromionom a hlavicou ramennej kosti medzi ktorými prebieha m. supraspinatus, ktorý je najčastejšie postihnutý.  Po operácii je vhodné, priam až nutné, začať s takmer okamžitou rehabilitáciou pre obnovenie rozsahu pohyblivosti a zamedzeniu rizika zrastov v operovanej lokalite.

Ak vás teda trápi bolesť ramena, určite nezúfajte a vyhľadajte odborníkov, ktorí Vám s daným problémom môžu pomôcť a tým opäť navrátiť lepšiu silu a hybnosť.